Marianov

Len málokedy si človek uvedomuje ako sa doprava stáva prvou službou alebo skôr prekážkou. Nielen keď sa človek zo Slovenska má možnosť pozrieť do Rakúska, Nemecka, Česka alebo Poľska či severnej Afriky. Stále sa na Slovensku na alternatívu v doprave iba hráme. To čo malo byť vybudované pred 20 rokmi ešte dnes len plánujeme a keď sa to dostavia už nestačí na tie pomery ake v tom čase nastanú. Neplatí to len v prípade že sa na Slovensko pozeráme ako na Múzeum. Nedávno sa pri ceste vlakom nazývaný rýchlik starší pán z Francúzska opýtal či to je vyhliadkova plavba (vlak z Bratislavy do Košíc na trase cca 430 km absolvoval cestu v čase 6 hodín). Keď sme sa s ním rozprávali že toto je normála trasa povedal, že ak bude chcieť niekomu ukázať múzeum dopravy tak ho privedie na Slovensko a nechá ho previesť sa vlakom z Bratislavy do Košíc. Porozprával svoju skúsenosť, ktorú máme aj my, že už 20 rokov vlaky vo Francúzsku (trasu 490 km Paríž – Lyon absolvujú vlakom TGV asi za 2 hodiny). Pri ekologickej alternatíve vlaku namiesto auta si každý chce vybrať rýchlejšiu a pohodlnejšiu variantu. Na Slovensku však z´dlhavá a neustále meškajúca vlaková doprava nie je skutočne vhodná alternatíva k autu. O službách a prístupe sprievodcov radšej ani nehovoríme. (Ak by sa známkovala tak len známkou 4 alebo 5.) Pritom sa stále stretávame s názorom, že predsa diaľniciam je potrebné naliať miliardy a dobudovať ich a železnice predsa počkajú. Opak je pravda. Ak sa Slovensko nezobudí a nezačne staviať železničné rychlodráhy nemá šancu na ekologický rozvoj. Česká republika už plánuje a projektuje rýchlodráhy z Prahy na Nemecko a Rakúsko. EÚ im na to ešte navýši finančné prostriedky a na Slovensku sa o takejto rýchlodráhe ani len nepremýšla. Takto sa dostávame na chvost dopravnej štruktúry v Európe a naše miesto bude ešte ďalej upadať.